"Hloupý člověk a hašteřivý všemu se vysmívá, jedno však nezná, co by měl znát: vlastní své slabosti."
O BLOGU
O živote, o hrách – pohľady všedné i nevšedné. Jednoducho, ako to vidí starý herný nostalgik s malými okultnými skúsenosťami z pubertálnej mladosti ;-). Občas nezabúdam zablúdiť do ďalších svojich záujmových sfér.
Aby bol budúci rok pokoj, treba vyriešiť nejaký ten restík. Tak som od JC-ho schytal reťazovku. Nie pílu, štafetu :-). Zober všetky originálky a naskladaj ich do peknej vežičky – no v mojom prípade je to skôr šikmá veža. Hovorím, to určite! By mi trvalo minimálne mesiac zohnať všetky originálky a nahádzať ich na jednu kopu. Ale čo má Mick poruke? Hlavne. RPG-čka. Nuž, tak som ich nahnal na jednu kopu, zistil som, že neviem kde ich všetky mám – takže výsledný obrázok je kompiláciou len tých, ktoré som v tej rýchlosti našiel. Hovorím trvalo by dlho nahnať na jedno miesto aj samotné RPG-čka, o všetkých hrách už ani nehovorím. No a keď už veža (jo a má 160 cm), tak aj jedno rodinné foto – lenže na rodinné foto sa všetko nezmestí a tak som spravil aj pár rýchlych detailných, nie moc kvalitných, fotiek. Šťastný Nový rok! :)
Aby som netrhal niť, ktorú som započal minulým Silvestrom, tak i tentokrát prajem každému veľa štasťia (to je veľmi potrebné) a ďalších vecí, ktoré každý potrebuje :-) Takže všetko dobré a oslavujte s mierou.
Ako sa hovorí – "Aj keď nadrbaný, ale oholený!" :-)
Tak čo tu máme. Nastávajúci Nový rok, Starý na konci a človek sa tak nejako obzerá cez rameno a čuduje sa, čo sa všetko udialo. Čo to znamená, nuž malá bilancia roku 2006. :-)
Osobné čosi, čo niekam viedlo, ale nakoniec nedošlo nikam.
Prvý mesiac minulého roku nebol práve najšťastnejším období. Odišiel do večných lovíšť náš malý hafan Miky. V auguste by mal 14 rokov. To je celkom slušná doba, za akú si na toto stvorenie navyknete, aj keď to bol pôvodne nápad vášho mladšieho brata. Čím dlhšie sme bez neho, tým viac uvažujem o novom hafanovi..., ale o tom som kde-čo už popísal.
Kde sa vzalo, tu sa vzalo, prišiel na mňa posledný semester, k tomu sa pridali štátnice a na konci bolo čudo, ktorému sa hovorí diplom. Tomu všetkému ešte predchádzalo napísanie diplomovej práce, ktorá síce dala zabrať, ale napočudovanie ma to celkom bavilo. Možno škoda, že som tam urobil pár drobných chybičiek, ale nikdy som si veľmi nepotrpel na dokonalosť :-). Čiže prvá polovica roka bola zaujímavá, miestami stresujúca so šťastným koncom – získal som právo písať si pred meno takú podivuhodnú skratku, ktorá je aj tak každému ukradnutá. Pravda však je, že som neštudoval kvôli nej, ale preto lebo ma to bavilo. Čo sa v tomto momente javí ako hlúposť. Na druhej strane som bol vždy za to, aby človek robil to čo ho baví, i keď to nemusí mať žiaden praktický význam. To ma privádza k druhej polovici roku, s ktorým je možno spokojné moje lenivé ja, ale všeobecne to bola celková katastrofa. Nuž hľadanie práce nie je žiadna sláva, zvlášť s mojím portfóliom schopností a vedomostí (čo je práve tá tienistá stránka toho, keď robíte to čo vás baví, a nie to čo má praktický úžitok. Niekedy to spolu ide, niekedy nie – no a ja som práve ten druhý prípad :-) ).
Rok filmový a tak nejako možno i televízny.
Prebehol popri mne, a ani som si ho nestihol všimnúť. Fakt, keď teraz uvažujem o nejakých nových filmoch, ktoré som tento rok videl, nenapadá mi žiaden. Teda až na nového Bonda, ale toho som videl pomerne nedávno a bol veľmi dobrý. Čo nečakali hlavne tí, čo dajú na bulvárnu tlač :-). Nie že by tie filmy za nič nestáli, ale ja s mojou sklerózou... moje druhé ja by mohlo rozprávať. Potom tu je samozrejme zhliadnutie Elvíry po dlhých rokoch, a človek si len utvrdil, že je to zábavné, divné ale zábavné.
A čo televízia. Tuzemské stanice začali dávať nejaký ten „lepší“ americký seriálik – tu jeden, tu druhý. Markíza sa pokúsila o slovenský sitcom (už zase), tentoraz však (na prekvapenie mnohých, aj moje) veľmi úspešne. Otázkou ostáva koľko im to vydrží. Každý nápad sa totiž raz vyčerpá – veď vieme ako to dopadá s dlhotrvajúcimi americkými seriálmi. Čo ma nejako priviedlo k Hviezdnej bráne a seriálu SG-1, ktorý naťahovali, až ho museli zrušiť. Nuž, taký je biznis.
Rok zvukový.
Myslím, že tento rok, bol tento blog bol veľmi bohatý na hernú hudbu. Dúfam, že potešila každého tak ako mňa, a že si aspoň pár ľudí rozšírilo obzory. Napokon je tu moje rozširovanie obzorov, v oblasti hudby nehernej, za čo ďakujem hlavne last jedimu.
Rok knižný.
Keď vynechám všetku odbornú literatúru, ktorú som za tento rok povinne prečítal (však som pracoval na diplomovke), tak mi toho mnoho neostáva. Všeobecne, tento rok som čítal nejako málo a keď som už čítal, tak to trvalo hrozne dlho. Po iné roky som prečítal tony kníh, tento som tomu veľmi nedal. Nevadí, bude tu rok nový (a boli Vianoce, takže čítať je čo).
No a napokon – akoby som mohol zabudnúť na môjho nezdravého koníčka – rok herný.
Bol zaujímavý, nazval by som ho rokom The Elder Scrolls, lebo to bola hlavná hra, na ktorú som sa celý ten čas tešil. A nesklamala – i keď už to nie je úplne to pravé, ako za starých dobrých čias ;-), stále je to Elder Scrolls a má svoje kúzlo.
Medzitým som stihol napísať pár recenzií a klasík pre gamesweb, a až na pár pripomienok k nim sa nikto iný neozval. Pomaly si začnem myslieť, že som dokonalý, jedinečný :-)) (pozn. sledujte smajlíkov!) a samozrejme krásny (uh, nie tak toto si nemyslím ani ja, ani moje zrkadlo, ani moje tretie ja, i keď moje druhé ja si to občas myslí :-) ).
Okrem iných vecí sa zjavila Neverwinter Nights 2, čo snáď bude znamením toho, že absolútne klasické, najklasickejšie RPG ešte nevymreli úplne. No a napokon je tu trailer na Mass Effect, čo ma už úplne donútilo slintať, spolu so zaujímavou správou hovoriacou o pripravovanom RPG so sveta Aliens pod taktovkou Obsidianu. Ale to sú všetko hry budúcnosti (bližšej i vzdialenej) rovnako ako Bioshock, ktorý sa snáď už pomaly blíži.
No a aby ma niekto neobvinil z ignorantstva, tak to bol aj rok next-gen konzol. Vlastne záver roka sa niesol v skompletizovaní celej next-gen zostavy. X-box 360 doplnili PS3 a Nintendo Wii. Ešte to bude zaujímavé...
Bol som stručný. Starý rok za chrbtom, nový rok pred chrbtom a nejaký blázon tu búcha petardy, ešte pomaly ani obed nie je. Rok to nebol zlý, teda až na naše voľby, ale ťahať sem politiku? Prečo nie! Veď som občan Slovenska :-). Nuž voľby nám vyhral narcis a magor menom Robko Ficko, že je to vôl na druhú, je jasné z jeho vystupovania, z jeho prejavov i z jeho činov. Najväčším šokom, ale bolo že sa do parlamentu dostala SNS. Jednoducho toto mi ani v najhoršom sne nenapadlo. Nuž, ale každý sa raz sekne, ešte že nevsádzam, asi by som prišiel veľmi rýchlo o všetko. Taký to bol teda rok.
30.12.2006 Koniec je blízko, cítim to v kostiach...
Koniec sa blíži míľovými krokmi. Skáza nás čaká už za niekoľko hodín. Vlastne to bude Silvester a Nový rok, i keď zvukovo to bude ako tretia svetová. Ak mám pravdu povedať, nejako nechcem aby začal ďalší rok. Lebo ako rýchlo začne, tak zase skončí. Človek nebude vedieť ako, a už znova píše koncoročný príspevok na blog :-). Istotne bude i nejaké to bilancovanie, čo nám uplynulý rok dal a čo vzal. Čo zaujímavé sa v ňom stalo a čo sa mohlo stať :-), ale dnes nie. Sneh si už zase vzal dovolenku, ja som opäť vyžranejší, no jednoducho všetko je pri starom. Sláva Novému roku a česť tomu Starému.
Hra, v ktorej meniť históriu je tak jednoduché. Áno, také hry mám rád, určovať si chod dejín, no nie je to božské :-). Dobre, tak možno nie, ale hra je to výborná, takže tu je recenzia (a ako vždy, akákoľvek kritika je vítaná :-) ).
Moja maličkosť sa zobudila do snehu. Sneh! Čo to je? Vlastne sneh! A bola to nádhera, škoda že som nestihol urobiť nejaký kvalitnejší cvak. Teraz v tme už toho veľa nevidno. Ale konečne vianočná zima, i keď už tak nejako skoro po Vianociach :-)
Mobil, taká malá, niekedy otravná, inokedy užitočná vecička. Posledné dni hrávam The Elder Scrolls Travels: Shadowkey a výborne sa tou hrou bavím. Nie, nie je to žiaden zázrak, ale vďaka možnostiam N-GAGE to má istý nostalgický nádych. Je to RPG/Dungeon v tej najčistejšej podobe, ktorý má veľmi blízko PC-čkovému Battlespire. Vec je to však veľmi chytľavá, veď dnes som stihol dva krát vybiť baterku na mobile – a to už je čo povedať, keď normálne vydrží takmer týždeň. To človeka potom takto napadne, kde urobili súdruhovia z Nokie chybu. Pretože, povedzme si úprimne, N-GAGE bol prvotriedny prepadák. Pritom tá hŕstka hier, ktorá pre tento hybridný stroj bola vydaná, nie je vôbec zlá. Problém bude tentoraz asi na hardvérovej/ergonomickej strane. Neviem si napríklad predstaviť načo by mi bola taká PSP. Áno, na hranie, lenže na to mi stačí PC. Inak by som na nič iné PSP nevyužil. Je až príliš veľký, a pre mňa zbytočný. Telefón na druhej strane potrebujem, a keď dokáže ešte niečo naviac, je to príjemný bonus. Čiže N-GAGE ako nápad dobrý, po realizačnej stránke katastrofa. Škoda. Používam túto mobilnú mašinku už vyše pol roka, a aj keby som vedel vymenovať pár mušiek, ktoré ma na nej škrú, myslím si, že svoju robotu odvádza veľmi dobre. Okrem toho, som s ňou získal i GameBoy Color (takmer 100% emulácia) a idú na nej emulovať aj ďalšie herné mašinky (i keď väčšinou bez zvuku, ale pokiaľ nemám poruke slúchadlá, aj tak býva vypnutý). Pre mňa je teda N-GAGE celkom príjemný telefónik, i keď na dnešné pomery trošku väčší – čo mi ale nevadí. Ono ak mám pravdu povedať, tak Shadowkey bol ten jediný a hlavný dôvod prečo som N-GAGE chcel. Nuž vyzerá to trochu divne, ale je to tak. Okrem toho, bola len otázka času, kedy môj pradávny telefón bude musieť byť vymenený. No a keď prišiel jeho čas... Neľutujem, že som majiteľom N-GAGE.
(v najbližšej dobe vyčarujem čosi ako krátku recenziu na Shadowkey)
Som maximalisticky vyžraný a minimalisticky spokojný – Vianoce sa pomaly blížia ku koncu. Akosi nemám rád keď čosi, čo má mať určitú atmosféru končí. No nič, aspoň, že som z 90% trávil Vianoce bez počítača, čo je veľmi príjemný pocit a poznatok. Opäť musím klepať na drevo, ale zdá sa, že to prospelo i môjmu zraku (viď. pár príspevkov dozadu :-) ). No nič, ešte stále mám udelené embargo na dlhšie sedenie pri tejto kope súčiastok (mimochodom, stále som neprišiel čo bolo (resp. asi stále je, i keď sa momentálne žiadna chyba nehlási, som si istý, že tam niekde drieme) počítaču.). Takže len krátky príspevok o tom, že som sa cez Vianoce nedožral až k smrti :-). Ešte nás čaká pár návštev, no a potom sa opäť bude život uberať do koľají každodennosti.
Šťastné a veselé, všetkým! :)
Je to tu, Vianoce. Hlavne veľa nežrať! Sci-fi. Klobásy čo nám visia v špajze hovoria za seba – vôňa sa tiahne celým bytom. Spieva. Poď k nám Mick, máme chutné sústo, daj si nás, sme chutnučké, domáce a vynikajúce. Slint. Odolajte pokušeniu. A potom, nie je to jediná chutná vec. Údené mäsko, bôčik a spol., rôzne druhy zákuskov, vianočné sladkosti a to všetko v jednom byte, pod jednou strechou. Hotové „rajklo“ (Peklo kombinované s Rajom (nie jogurtom ;-) )....
Vianoce prichádzajú, počítač zatiaľ žije – klopem na drevo s takou intenzitou, že som si až ruku skrvavil. Čo mu je/bolo stále netuším. Prehnal som ním chkdsk a nejako naskočil, a naskočil aj dnes ráno. Čím sa moje podozrenie, že to bude niečo v oblasti hraddisku len zvýšilo. Uvidíme čo sa stane zajtra. Ale teraz aspoň trocha tej hernej hudby. Vlastne len tak, aby nebolo cez Vianoce toľko ticha, ale aby bolo veselosti a radosti :-). Lineage 2: Chaotic Chronicle, s podtitulom „Complete Game Score“. Kto vie, či je kompletná, ja som L2 v živote nehral, ale že má úžasnú hudbu, to sa musí nechať. Takže hor sa do toho, a zdobiť stromček :-).
Už viem, čo je to peklo. Windows. Čo som dnes robil? Celý boží deň som sa snažil zistiť, čo tomu poondenému počítaču je. A prišiel som na niečo? Nie. Preinštaloval som Windows s nádejou, že sa niečo vyrieši – tzv. radikálne riešenie. Chvíľu som si myslel, že to pomohlo. Až kým som opätovne nevypol počítač, a neskôr znova nezapol. Opäť tá hnusná modrá obrazovka s nezmyselným textom a reštart. Nič. Len čosi s IRQ_LESS_OR_EQUAL – alebo čosi také podobné, potom pár všeobecných blábolov a nakoniec nvata.sys a ďalšie „hieroglyfy“. Prečo to robí, čo to robí, to sa z podobného chybového hlásenia normálny smrteľník nedozvie. Prečo nemôže zahlásiť niečo vo forme, pozor zrejme bude poškodený pamäťový modul xy, alebo niečo nie je v poriadku s vaším vetrákom a na vašom pevnom disku sú zrejme chyby – tu sú aplikácie, ktoré vám to pomôžu vyriešiť (prípadne iná rozumná rada). Ja naozaj neviem čo mám s počítačom, som len obyčajný používateľ, ktorý vie niečo tu, niečo tam, ale keď príde na modré obrazovky je v koncoch. Fakt neviem. Existuje tu šanca, že po tom ako dnes počítač vypnem, zajtra sa už nezapne. Mám z toho len nervy, keďže je tu i pár povinností, ktoré by som rád urobil, ale na tie potrebujem tento stroj. Mňa musí počítačový boh nenávidieť. Prečo? Nuž lebo všetko čo sa nám kedy s počítačom stalo akosi vyšlo z pod mojej ruky. Respektíve, všetko čo sa stalo, stalo sa po tom ako som ja zapol počítač. Náhoda? Veľmi blbá náhoda. Posledný vypínam počítač, keď ho na druhý deň zapínam niečo nefunguje. Je to naschvál? Prečo ja? Prečo nie brat? Spravil som niekomu niečo zlé? Som v koncoch. Je to ročná mašina, s dôsledne vybranými komponentmi. Všetky ostatné počítače nám vydržali štyri i viac rokov, bez nejakých závažných chýb na hardvéri. Naozaj. Jedine náš posledný počítač dostal na konci svojho funkčného obdobia (= funkčného v našej domácnosti) nový vetrák nad grafickú kartu. Čo viem, novému majiteľovi slúži dodnes veľmi dobre a nevie si ho vynachváliť. A teraz? Po dvoch rokoch odišlo LCD do kremíkového neba (vlastne do pekla, za to čo jeho odchod pripravil môjmu zraku :-) ), a počítač sa ide zblázniť – pritom má iba rok. Ak už nie som blázon, tak nemám k tomu ďaleko. A oni mi hovorili neber úplatky lebo sa z toho zblázniš ;-). Zabite ma, ale fakt neviem v čom je problém... Celý deň zabitý.
Ó jéj, darčeky budem musieť kúpiť. Teda brothera už mám vybaveného, ale ešte ten zvyšok. Vianoce, Vianoce, Viaaanooooceeeeeeee. :-) Už mi šibe. Ale ak mi ešte niekto povie, že CRT monitor neničí zrak, tak mu pichnem drát do oka! Ja blbec som si zvykol na LCD byt nalepený na tej obrazovke ako mucha na hovne, a ten zvyk som si preniesol aj na náhradný CRT monitor. Lenže LCD je LCD, však. Takže teraz zhruba po mesiaci (či už dvoch), začínam mať nejaký rozmazaný zrak – a to ako fakt. Ako ja nadávam na tú sprostú obrazovku, to až pekné nie je. Lenže zvyk je zvyk, a stále sa musím strážiť, aby som ten ksicht nelepil blízko toho monitora. Nejde o to, že by som nevidel, ale on sám o sebe je dosť blízko mojich očí. Lenže keď sa ja pohodlne usadím, je ešte bližšie. Do pekla aj s celými počítačmi!
18.12.2006 Kde sa vzalo, tu sa vzalo - Vianoce a tak...
Poslednou dobou začínam byť až príliš unavený. Nemám z čoho, a to ma najviac desí. Okrem toho pomaly sú tu Vianoce. Hmm, kde sú? Teraz myslím ten pocit, čo som mával ako malé dieťa, ten príjemný, ničím nezaťažený, bezstarostný pocit. Kde je? Ten robieval z Vianoc výnimočnú udalosť. Dnes je to také všelijaké, skoro by sa dalo povedať, že až príliš všedné. A so starosťami. No nič, idú Vianoce, budeme sa tešiť a aspoň raz v roku sa snažiť byť lepší ;-). Čo mi pripomína, že som bol po veľmi dlhom čase raz v masovom dopravnom prostriedku extra sviňa. Bežne mi je ukradnuté, či stojím alebo sedím. Preto akosi nemám problém púšťať putujúcu geriatriu na miesta, tak ako sa to na slušne vychovaného Micka patrí. Lenže naposledy... Som odignoroval i chuderu babku, ktorá sa ledva držala na nohách. Jednoducho bolo mi to dve. Absolútna ignorácia situácie, akoby som tam ani nebol. Som ja ale kurva, povedal som si v ten moment, a sedel som ďalej :-). Každý má raz blbú náladu, a Vianoce? Hmm, bolo by dobré keby... Neviem. Vianoce sú fajn, mám ich rád. Len sa akosi posledné roky neviem nájsť.
17.12.2006 Dungeon Magic - alebo Diablo nikdy nebolo o RPG ;)
Ako sa hovorí, ak je Diablo RPG, tak ja zožerem kravu ;-). Ale to len na margo tejto automatovej hry, ktorá má celkom podobné princípy ako všetkými obľúbená hardcore RPG hra Diablo. Ktorá je okrem toho ešte aj staršia. Výber zo štyroch hrdinov, a potom už len rúbeme a rúbeme a rúb... Samozrejme, že v tomto prípade nejde o nejakého démonického Diabla, ale o únos princeznej :-). Aké prozaické. Hra má spád i dynamiku, ale občas je trocha neprehľadná. Nuž čo, zase som raz vytiahol MAME emulátor, a pozrel som sa, čo sa mi to na harddisku skrýva. Ale ako pri všetkých podobných hrách, platí i tu, že v dvojici je to dvojitá zábava, nuž a v trojici a vyššie, ešte väčšia sranda :-).
Neviem či si ešte niekto spomína na moje úlety „Z hlbín harddisku“, kde som odhaľoval, čo všetko som vytvoril, poprípade začal a nedokončil. Jeden z nich sa týkal aj pluginu do Morrowindu. Nuž, tak som ho odniekiaľ vytiahol a dal ho k dispozícii úzkej verejnosti. Tiež sa môžete pozrieť, v príslušnom topicu je aj vysvetľujúci popis. Čo som chcel, ako som to zamýšľal a tak :).
Megadriver, heavy metalová skupina, ktorá robí prerábky hernej hudby. Objavil som Ameriku, ja viem. Zatiaľ som si vypočul len Metal Axe, čo je prerobená hudba z Golden Axe a musím povedať, že sa mi to páčilo. Fakt je to dobré. Čo sa týka ostatných vecí..., nuž práve sťahujem. Neskôr vypočujem a potom sa uvidí...
Občas si hovorím, čím to je, že sa k nám po istú dobu dostávali len kvalitné britské seriály. Možno tým, že ja som iné než kvalitné nevidel :-) Ale na druhej strane, ani o iných neviem. Fakt je, že ako pri každej veci, i tu je pohľad na to, čo je dobré a čo nie, veľmi individuálny. Ale ja si jednoducho nepomôžem, všetko britské na čo si spomeniem bolo dobré. A keď nechám bokom Červeného trpaslíka, tak jednou z tých najlepších vecí bola táto:
Zvučka perfektná, obsah úžasný. Mám niekde nejaké diely odložené, asi čosi skuknem :-)
Čo som dnes stihol? Veľa vecí nie. Zahral som sa na stredovek, v Medieval 2 Total War, napísal som „rozprávku“ zo sveta The Elder Scrolls (a Dobšinský musel urobiť v hrobe vrtuľu, keďže som si za vzor vybral jednu so slovenských národných rozprávok – a práve od Dobšinského :-) ) – a to mi zabralo asi najviac času, prešiel som sa po čerstvom vzduchu – možno som aj prechladol. No áno, keď sa stále obliekam akoby bola pekná teplá jeseň, a ono už Vianoce za oknom.
Hudobné odporučenie na dnes znie – soundtrack z hry Tropico. Ja viem, veľmi vianočne to neznie, ale konečne sa mi ho podarilo získať. Ako znie? Báječne.
Zubár, najväčšie nebezpečenstvo na Zemi. Bojíme sa ho, strachujeme sa, lebo vieme, že aj keď si drhneme zuby jak zmyslov zbavený, vždy tam nájde niečo, čo bude bolieť. Zubár, moderný nástroj inkvizície. Zubár, kat doby elektronickej. Mučiace nástroje, vŕtačky, ktoré keď sa zatnú do zubu, vytrasú z hlavy mozog. Jednoducho zubár...
Do čerta, vysvetlí mi niekto, prečo mám panický strach zo zubára? Ja to fakt netuším. To hraničí až z nábehom na infarkt, alebo takzvané šľak trafenie. Pochopili. Dnes som navšítil zubára. Prišiel som, odišiel som a prídem nabudúce. Fakt som celý „happy“.
A čo iné dal deň? Hmm, stretol som JC-ho :), ktorý sa stoj, čo stoj, dožadoval spomenutia na tomto mojom kúsku internetového pľacu (tak, že zdravím ;-) ). Nuž predával mi materiál, o ktorého obsahu radšej pomlčím. Veď orgány činné v trestnom konaní majú oči a uši všade. :-) (to som tomu, touto vetou dal).
Medzitým som si ešte stihol kúpiť i vianočný darček. Ale zatiaľ neviem čo to je – ešte som ho nedostal. Teda, vlastne ja viem, čo to je, ale robím sa, že neviem. Chápete. Také RPG v praxi. :-)
No a okrem iného, stále pokračujem na budovaní pluginu pre Oblivion. Či úspešne? Ani sám neviem. Občas sa s tým nervujem, lebo niečo nefunguje tak ako má, občas ide všetko ako po masle. Nuž čo, hlavne že ma to baví. :-)
Kontrolná herno-vedomostná otázka:
V ktorej hre vystupovala postava s menom „Mick The Pick“? (to som zvedavý, či niekto pozná odpoveď.)
Kontrolná otázka mickovsko-divná:
U všetkých ďasov, koľko smajlíkov som zase natrepal do tohto textu?
Zhruba hodinu svojho života som dnes strávil aranžovaním mŕtvol. Hodinu! Jedna scéna, ktorú zrejme nikto neuvidí. Ten ubehnutý čas som si uvedomil, až neskôr. Takže plánujem to urobiť tak, aby k tej scéne hráč aspoň musel prísť! Hmm, asi tam vrazím nejaký ovládací mechanizmus. Lebo patlať sa hodinu z jednou bezvýznamnou vecou, by nemalo – ehm – význam :-).
Mimochodom už ma z toho všetkého bolia oči. Posledné dni som trávil modelovaním všemožných zbraní, dolaďovaní textúr a iných „pripočítačových“ činností, že z toho pomaly prestávam vidieť. Fakt, celý deň som pozeral nejako rozmazane a cítil som sa tak, nejako, ľahko a divne. Ale tie oči fakt dostávajú zabrať. Stále bez LCD, stále to staršie CRT a oči vypálené až do mozgu :-). Potrebujem pauzu, akútne. Prosím? Že nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie? Vďaka za to klišé, a vďaka za to, že ešte môže byť aj horšie. Asi si hodím... Na seba sveter, je tu zima :-).
Má niekto chuť na videá z pripravovaného RPG pre Xbox 360 Mass Effect? Bodaj by nie, keď je to od Bioware! No a ja PC-čkár, sa idem modliť, aby v blízkej budúcnosti existovala aj PC verzia :) Mass Effect Movies
Takmer celý týždeň som strávil prácou v 3D studiu. Vlastne som len tak skúšal, ako funguje, čo sa tam dá robiť, a čo dokážem s pár radami vytvoriť. Leví podiel na tom má istotne Redguard. Keď som si tak nedávno na neho spomenul, pozrel si všetky príbehové animácie, povedal som si, že by bolo pekné čosi do toho Oblivionu pridať. Čosi čo do sveta Elder Scrolls patrí. Nuž a tak som spravil jeden meč, a potom som sa už akosi nezastavil. Skončilo to setom adamantiových zbraní do Oblivionu. Jednoducho autori akosi pozabudli na tento materiál, dostupný už v Daggerfalle, tak som čosi vytvoril. Potom niekto navrhol, či by som neskúsil Daedric Crescent, tak aj ten som skúsil. Výsledky sú síce tak trocha amatérske – si myslím – ale vidieť to obrovské kladivo v samotnej hre, jednoducho stálo za tú námahu.
Chcel som napísať, aký som zvedavý s čím príde Maxis. Myslel som tým na SimCity. Potom som si však uvedomil, že Maxis už nejaký čas neexistuje. Zožral ho sám diabol EA! Bum –bác. Vlastne – ham! Maxis nie je, SimCity istotne bude, ale zatiaľ je tu City Life.
Hurá, bol tu Mikuláš. Prešiel a ani som ho nezaregistroval. Len mi pribudli nejaké tie sladkosti :-). To je fakt nepríjemné. Posledné mesiace sa im snažím vyhýbať, a oni ma teraz napadnú v masovom merítku. Ale ako sa hovorí, nemusím ich zožrať na jedno posedenie! Ehm, ale dá sa tomu odolať? Nedá! Alebo možno tá, to čom tu mám, vydrží tak na dva mesiace – teda ak odolám. Ak nie. Nuž, dávam tomu dva – tri dni :-). Tomu sa potom hovorí zbytočné behanie po schodoch. Po Mikim sa ani nenazdáš a šup ho, Vianoce sú tu. Prosím? Neboli včera? Trocha smutné Vianoce to budú. Minulé ešte s nami bol náš „bundášik“ (pre tých čo nepochopili – pes, psisko, sviňa, tajtrlík, občianskym menom Miki (nie po Mikulášovi, ale po Michelangelovi (a nie po renesančnom umelcovi, ale po ninja korytnačke) :-) ). A mesiac na to už nebol. Bohovia vedia, že by som chcel ešte takého inteligentného psa, ako bol „Majki“. Áále, veď som to tu už spomínal, viem čo je to vlastniť psa, takže váham. Na druhej strane, zvyšok rodiny je nejako proti. Aspoň, že sú tu The Sims. Chabá náhrada, ale celkom podarená :-)
Že má táto hra zaujímavý príbeh, je každému jasné. Že je pre fanúšika TES, zaujímavé sledovať intro (či iné animácie), je ešte jasnejšie :-). A už nebudem hovoriť o tom, že som ich videl prvý krát v živote (intro teda nie, ale ostatné animácie áno). To je tak, za starých čias sa ku mne dostal len rip :(. Dnes pátram po originálke.
Trocha toho hudobného omáčkového nikdy nezaškodí. Občas ma moje vety naozaj udivujú. Samozrejme, že som na hernú hudbu nezabudol. Dneska si dáme odkaz na výborné soundtracky z hier Bone, ktorých autorom je Jared Emerson-Johnson. Pripravili ich pre fanúšikov v Telltale games, a čo je najlepšie sú k dispozícií zadarmo! (pokiaľ ma skleróza neklame, soundtrack k prvej epizóde Bone bol aj na jednom Level DVD). No a tou druhou dobrotou, je pár skladieb, ktoré má na svedomí Mark Griskey (okrem iného i Knights of the Old Republic II). Nie, nebojte sa, žiadna „výberovka“ sa nekoná. Je to len pár vybraných skladieb, pekne samostatne stiahnuteľných, tak aby si každý mohol vybrať čo chce :-).
Pol dnešného večera som strávil nad DVD-čkami a hľadal, čo za film by som si pozrel. Bolo to samé – „toto nie“; „toto tiež nie“ – a tak podobne. Nakoniec cez filter prešli dve alternatívy, ale ani jedna dostatočne uspokojivá. Ono totiž oba filmy som už videl asi milión krát (v tomto sú neprekonateľné Hviezdne vojny, tam sa počet pohybuje okolo desiatich miliónov). Takže nič originálne a nové. Tak som sa rozhodoval medzi Dunou a Ghostbusters. Lynchova Duna je predsa len trošku ťažšia na žalúdok :-), a ja som mal dnes chuť na niečo ľahšie. Vyhrala to ďalšia skvelá klasika. Krotitelia duchov. Nuž napokon som sa dobre bavil. I keď ja tie „klasiky“ už poznám všetky naspamäť – a to je pri mojej intenzívnej skleróze čo povedať :-). Ale neubránil som sa nostalgickej slzičke. Človek by až povedal, že už sa nerobia také dobré filmy ako kedysi! Čo zrejme nebude pravda. Alebo áno?
Jednej mrazivej jesennej noci takto meditujem nad knihou Umenie stať sa mágom. Zaujímavá kniha, človek nemôže uveriť, že bola napísaná na konci 19. storočia. Je až neuveriteľné ako odráža, dnes by sme povedali, neduhy konzumnej spoločnosti. Takto si teda sedím, pohodlne opretý v kresle, knihu osvetľuje len stolná lampa a dumám. Do toho hrá úžasná, priam meditačná hudba. Keď tu odrazu počujem akýsi zvuk. Ťuknutie. Očami prejdem po izbe, uši nastražené. Nič však nevidím, ani nepočujem. A tak sa opäť venujem knižke. Avšak opäť zaznie to ťuknutie. Tentoraz stíšim hudbu. Chvíľu sa nič nedeje. Potom znova.
Ťuk.
Zdvihnem sa, ale zvuk opäť ustáva. Chvíľu len sedím a počúvam.
Klopi – klop.
Niekto klope? Ale kde?
Klop.
Prichádza to spoza okna. Odtiahnem záves, nič však nevidím. Tak aspoň pootvorím okno, aby som trochu vyvetral.
Klopi – klop.
Ozýva sa opäť – od okna.
Klop, klopi-klop, klop.
Začínalo to byť čudné, čudné ako niektoré moje sny. Idem ešte raz k oknu. Prudko odťahujem záves. Nič. Otáčam svetlo stolnej lampy smerom k oknu. Stojím tam a sledujem nočnú Petržalku. Klop. Je to pod oknom? Zrak mi skĺzne na parapetnú dosku. Neverím mu. Šáli ma zrak? Klop, klop. Udiera to čudo chvostom do okna.
„Ssssmiem sssa u vássss zohriať?“ spýta sa ma to čudo.
„Prečo nie, pán had,“ odpovedám mu a púšťam ho dnu. Had v zime. To znie ako dobrý nadpis, pomyslel som si v tej chvíli. Vôbec som sa nepozastavoval nad tým, ako sa k nám Pán had dostal. Lietajúci had v zime.
„Máte čaj, prossssím vásss?“ pokladá otázku pán had. Takým tým svojím hlasným špepotavo-sipotavým spôsobom.
„Sssss rumom?“
„Oh, to bohužiaľ nemám. Môže byť lipový?“ Had len zakýval hlavou a usadil sa na stole hneď vedľa sošky malého dráčika. Asi mu bol sympatický. Doniesol som mu čaj. Opäť som sa pohodlne usadil a sledoval, ako z toho pohárika pomaly pije. Had v zime, rozmýšľal som. Čo robí had vonku v tejto ročnej dobe? Pritom som si všimol jeho malých krídelko. Ale moje ja sa rozhodlo, že ich nebude brať na vedomie. Dopil čaj. Bol spokojný, aspoň toľko hovorili jeho do široka usmiate ústa.
„Pekne ďakujem, pán Em.“ Vyplazil jazyk a pochvalne zasyčal. Roztvoril krídla a oknom zase odletel. „Ssssa ešte sssstretneme!“ Počul som akoby z diaľky.
Had.
Zatvoril som okno a vrátil sa k meditácii nad práve rozčítanou knihou.
Had v zime.
Dochlípkavajúc teplý lipový čaj s medom.
Had s krídlami.