"Hloupý člověk a hašteřivý všemu se vysmívá, jedno však nezná, co by měl znát: vlastní své slabosti."
O BLOGU
O živote, o hrách – pohľady všedné i nevšedné. Jednoducho, ako to vidí starý herný nostalgik s malými okultnými skúsenosťami z pubertálnej mladosti ;-). Občas nezabúdam zablúdiť do ďalších svojich záujmových sfér.
Soundtracky, soundtracky a soundtracky. Herná hudba je zvláštna kategória. Niekedy sa snaží konkurovať veľkolepými chorálmi á la filmová hudba. Epické a masívna muzika. Niekedy elektronika, ktorá dopĺňa prostredie a atmosféru, ale samostatne sa to veľmi počúvať nedá. Nuž a nakoniec výnimočné kúsky. A dokonca niekedy výnimočnú hru sprevádza výnimočná hudba. Nádherná komorná hudba k Arcanu. Prípadne ešte jeden slávnejší príklad – Neverhood a jeho pokračovanie v inom žánri Skullmonkeys.
27.02.2008 Úvaha o postoji Tao Te Ťingu k zbraniam a vojenstvu a neskorším vývojom vojenstva Východu...
Dnes som len tak sedel a díval sa na nového draka a uvažoval som o vhodnom mene. Len tak, chvíľočku. Neviem z akého dôvodu, som si spomenul na jednu seminárku, ktorú som písal v 3. ročníku štúdia – čo sú asi 4 roky naspäť. Bola o mečoch, resp. zbraniach a Tao Te Ťingu. Zaujímavé dielo. Od tých čias sa k nemu z času – na čas vraciam. Samozrejme len v preklade. Čo je akiste škoda.
Niekedy mám pocit, že rozumiem každému jednému slovu, každej vete. Inokedy mi ich zmysel zase uniká. Je to fascinujúce, a svojim spôsobom krásne. A ak mám pravdu povedať, ani netuším prečo to sem píšem. Možno za to môže momentálny pocit, že to tak má byť...
Ak by som býval študoval religionistiku, je možné, že toto by bola aj téma mojej diplomovej práce. Svet je zvláštne miesto. Aká by bola alternatíva? Ako by som vyzeral, myslel, ak by som vyštudoval trochu iný odbor? Koľko by sa zmenilo z toho čo je? Niekedy chápem prečo je obľubou sci-fi žánru alternatívna realita... :-)
V každom prípade, kto by si chcel prečítať túto seminárnu prácu, má možnosť práve tu (mimochodom, bolo to za "A" :-) )
Predčasný darček. Alebo Sparky dostal bračeka :-), i keď ešte neviem ako sa bude volať (Áno, viem čo si myslíte – ten magor si pomenúva veci!!! Nuž čo, volajte to RPG syndróm :-) alebo zoberte na vedomie, že i obyčajnej veci môže byť niečo viac.) Hmmm.
Podobné výkriky zúfalosti dokážu navrátiť nejednu nostalgickú spomienku. Och Daggerfall, môj zlatý Daggerfall. Dodnes tvrdím, že som v ňom nechal kus mojej duše. V ktorej inej hre sa mohol hráč stratiť v dugneone? Len v milovanom Daggerfalle.
Keď tak občas sledujem ľudí, ako sa v dnešných dobách vyrovnávajú s touto hrou... Niekedy je to k smiechu, niekedy k plaču. Je to výborná, výborná hra, ale človek ktorý nezažil doby jej najväčšej slávy väčšinou tvrdo narazí. Jednak nevie pochopiť, ako sa používajú zbrane. Nevšimne si, že už Daggerfall používal takmer moderný spôsob ovládania pomocou myši. Nuž a napokon..., napokon sú tu prekážky ktoré kladie sama hra. Za celých 9 rokov, čo sa s touto hrou poznám, som mal len málo problémov s jej hraním. Len jediný raz si nerozumela s mojim Celeronom – nech človek robil čokoľvek, hra vždy spadla. Ale dnes v dobách DosBoxu sa k nej z času na čas rád vrátim. A je to návrat nanajvýš príjemný a hlavne nostalgický. Toľko miesta kam ísť, toľko vecí znova vidieť... Elder Scrolls už nikdy nebude rovnaký.
Prečo Daggerfall? Hmm, otázka ktorú si občas položím. Prečo nie atmosfericky vynikajúci Dungeon Master 2, prípadne pieskom nasiaknutý Stone Prophet (aby som ostal v rámci žánru) – hry, ktoré sa mi tiež pocitovo vryli hlboko do pamäti. Čím bol Daggerfall vo svojej dobe taký výnimočný, že sa stal takou silnou spomienkou? Prostredím? Introm? Alebo je v tom niečo viac. Čo je to viac, čo mi dnes moderné hry nedokážu dať? Môj vek? Nuž, rád by som, ale tí ktorí ma poznajú by povedali, že vek mám tak akurát zamrznutý v dobách kedy vyšiel Daggerfall :-). Hmmm, alebo že by preds... ;-)
Už na večné veky budem básniť o krásach tejto hry, ale myslím, že som dospel do štádia, kedy ju už nikomu mladšiemu nebudem odporúčať. Nepochopia to, ani nemôžu. Dnešné hry od človeka takmer nič nevyžadujú. Sú (až na niekoľko menších detailov) ako televízia. Fantáziu hráča redukujú na minimum.
DragonAge bude fantasy akú máme všetci radi. No to dúfam, inak nech si ma v BioWare neželajú :-) Ale čo zaujímavejšie som sa z tohto článočku dočítal, sú hardvérové nároky Mass Effectu. Vraj:
"It actually runs really well on even modest machines," says Zeschuk. "It's not a Herculean powerhouse."
Otázkou ostáva, čo je pre Zeschuka „modest machine“. Ale predpokladám, že je to niečo lepšie ako mám doma. Vždy to tak je! :-)
Na klasiku sa nemá v žiadnom prípade siahať. Je to stará múdrosť a tvorcovia by sa jej mali držať ako kliešť. Nuž, ale komu niet rady... I keď s Galacticou sa to podarilo, mohol by ktosi namietať. Veru podarilo, ale rozbehlo sa to úplne iným, niekedy až príliš temným smerom, lenže to je v tento moment druhoradé. NBC siahlo na ďalšiu legendu, zatiaľ len ako pilotný film k potencionálnemu novému seriálu. Siahlo na legendu 80-tych rokov menom Knight Rider. Radšej hneď na začiatku zopakujem, čo tvrdím už od predstavenia nového typu auta – to auto sa na KITTa nehodí! :-)
Je to ako lákanie Temnej strany. To nutkanie, nezadržateľné a neovládateľné – povedať, niekomu, že je idiot. Nie je to správne, v konečnom dôsledku to ani nemusí vašu osobu ukázať v správnom svetle. Vraj, chcelo by to trochu odstupu a zdržanlivosti. Ani nadhľad nepomáha. Jednoducho keď počujem nejaký podivuhodný názor, čítam príspevky na fórach, ktoré nedávajú logický zmysel, mám nutkanie onoho človeka nazvať idiotom. Či už si to zaslúži naozaj, alebo len v momentálnej situácií. Je to strašné. Nesúdiť, nehodnotiť druhých keď ich nepoznáš – to je správne heslo. Ale o to ťažšie sa dodržiava...
Neviem aká ta hra bude, neviem ako sa bude hrať, ale vyzerá zaujímavo. Už keď som si o nej čítal v jednom čísle Next Levelu, začal som sa na ňu tešiť. Samozrejme nebol by to dnešný skazený svet hernej žurnalistiky, keby na Tiscali nebola blbá poznámka o grafike ako z Wolfensteina. Smutné. Čo ak je štýl interiérov vykreslený tým spôsobom zámerne? To zrejme autora príspevku na onom serveri ani vo sne nenapadlo. Škoda slov na takých ľudí...
Niečo sa deje. Neviem čo to presne je, ale viem aký to bude mať dôsledok. Budem musieť nutne upgradovať svoje staré PC. Mass Effect pre PC. Konečne viac-menej potvrdený tretí diel Knights of the Old Republic. A nad to všetko ešte minimálne jeden datadisk k Neverwinter Nights 2 (ak sa však nejedná o už známy „Mysteries of Westgate“, o ktorom sa hovorilo ako o „premium module“ pre NWN2). Krása. Vo výhľade je ešte stále RPG z prostredia Votrelcov od Obsidianu. Z Nemecka by sme potom ešte mali privítať Drkanesang. A to ani nehovorím o rokmi vyvíjanom projekte Bioware DragonAge, o ktorom ale nikto nevie ako na tom je. :-)
Ak to takto pôjde ďalej, budem si priať mať o 10 rokov menej. Aby bolo viac času na všetky zaujímavé hry, ktoré nám najbližší čas poskytne. Ale v prvom rade by to chcelo peniaze na upgrade počítača, inak sa asi nepohnem :-). Kiež by sa všetky tieto hry vydarili, a boli naozaj dobré. To by bolo asi najlepšie, čo by sa mohlo stať – teda v hernej sfére. Aspoň chvíľka kvalitného RPG materiálu v mori nezmyslov.
Čakanie je činnosť, ktorú zo srdca neznášam. Čakanie na úrade v zimnom období je činnosť, ktorá je na zabitie. Človek sa musí obliecť aby vonku náhodou neumrzol, či si neprivodil blbú chorobu, ale na úrade sa zase nemá kde z toho vyzliecť, a tak sa tam varí ako hovädzie do polievky. Zlaté leto – tričko & kraťasy a ide sa do sveta. Žiaden problém. Už aby to tu bolo.
Nie je to tak dávno, čo som si z nostalgie opäť prešiel túto skvelú hru od Westwoodu. I keď po neumierajúcich Monkey Islandoch to bol trochu šok :-). Sakra toľko kvalitných hier vyrobil ten Westwood, až musel skončiť ako súčasť EA. A možno..., ale len možno, bola tá práca na množstve RTS občas i plytvaním ich talentom...
Tento filmový rok by mohol byť naozaj celkom zaujímavý. Minimálne v dvoch prípadoch. Jednak tu bude nový Indiana Jones, čo je samo o sebe nestárnuca klasika, a bude zaujímavé sledovať ako si s ňou na staré kolená – poniektorí – poradia.
Určite to poznáte, nájdu sa ľudia, čo sa neustále na niečo sťažujú. Hry už nie sú také ako boli. Dnes sú čo najkratšie, najľahšie a jednoducho už nie sú. RPG hry nie sú o možnostiach a rozhodnutiach a už vôbec nie sú o zaujímavých hádankách! Akoby som sa v tých slovách videl :-).
Domů
