"Hloupý člověk a hašteřivý všemu se vysmívá, jedno však nezná, co by měl znát: vlastní své slabosti."
O BLOGU
O živote, o hrách – pohľady všedné i nevšedné. Jednoducho, ako to vidí starý herný nostalgik s malými okultnými skúsenosťami z pubertálnej mladosti ;-). Občas nezabúdam zablúdiť do ďalších svojich záujmových sfér.
30.03.2008 Sam & Max Season 1 a Herný soundtrack roku 2007
Týmto by som chcel začať – nepravidelnú – tradíciu krátkych herných recenzií. Vždy som totiž tvrdil, že človek nepotrebuje množstvo riadkov textu, aby napísal to, aká je hra dobrá, či zlá. Po pravde, nikdy som to neskúšal v praxi, takže sám uvidím ako mi to pôjde :-) Navyše, je k tejto recenzii pridaný ešte malý bonus – presne ako hovorí nadpis. I keď už som trochu po "oceňovacej sezóne" :-)
29.03.2008 Ako sa predávali RPG hry v Nemecku minulý rok?
Nemecký časopis PC Games uverejnil čísla z predajov RPG/MMORPG v Nemecku za minulý rok. Niektoré vyzerajú naozaj zaujímavo. Dozvieme sa napríklad, že Tabula Rasa v Nemecku prepadla, z 5000 predanými kusmi sa krčí na 10. mieste. Naopak celkom prekvapila hra Legend: Hand of God, ktorá si napriek priemerným hodnoteniam vedie relatívne dobre (na to, že je to PC hra, na to aké je jej priemerné hodnotenie a vzhľadom na žáner). Rovnako ako celkom slušné predaje – nie úplne dotiahnutého – „Two Worlds“ (viac ako 70000). Čo je zhruba toľko, koľko sa predalo aj poľského Zaklínača. Naopak celkom prekvapujúcim číslom je stotisícova hranica pre Hellgate: London. Samozrejme, pýtať sa, čo bolo najpredávanejšou hrou v tomto zdvojenom žánri v Nemecku, je ako pýtať sa na to, či je pápež katolík. Celý rebríček tak završuje World of Warcraft, resp. datadisk „Burning Crusade“ so 650000 predanými kusmi.
Už je to nejakých pár týždňov, čo som objavil "Passage" a potom si prečítal článok „Vážné hry: nová generace“ na Hrej! Passage je naozaj zvláštne dielo, ale čo vás prvé pri jeho „hraní“ napadne je, či je to ešte vlastne vôbec hra. Resp. či dielo, ktoré máme pred sebou, môžeme nazvať hrou, tak ako tento pojem v prípade počítačových/video hier chápeme. Vo svojej podstate je to interaktívne dielo, ktoré využíva prvky hry. Komunikuje s vami prostredníctvom niekoľkých základných herných mechanizmov, ktoré však nie sú hlavným účelom tohto diela. Jeho podstatou je akási reflexia našej existencie, podaná chytľavým a zaujímavým spôsobom, ktorý až nebezpečne presne zachytáva bezvýznamnosť bytia.
Mohol by som písať o tom, čo toto dielko pre mňa znamená. O pocitoch, ktoré vyvoláva a o spôsobe akým to robí. Lenže potom by som – takpovediac – pokazil zážitok ďalším ľuďom. Passage je jedna z mála vecí, kedy sa zastavíte, zamyslíte a máte ono povestné mrazenie, ktoré nesúvisí so strachom, ale pravdivosťou onoho pocitu, ktorý vo vás Passage vyvoláva.
Ti poviem človeče, som si to takto brázdil na ceste z Denveru do New Yorku, cesta dlhá, ja v polo spánku. Truck na plný výkon, však čo to dá, keď tu zrazu zistím, že nemám náklad. Hovorím si, do prdele, kde som ten náves zase stratil. Jo, nestalo sa mi to prvý krát... :-)
Otázka budgetových titulov je istotne zaujímavá. Stoja tie lacné hry za niečo? A vôbec, pre koho sú vlastne určené. Väčšinou sú to tituly, ktoré sa vôbec nedajú hrať, sú odpudivé ako po technickej, tak aj hrateľnostnej stránke. Človek pri nich tak maximálne stratí zdravý úsudok :-). Druhá kategória hier sú tie, pri ktorých si poviete, že ono to nie je také zlé, ale keby... Keby autori zapracovali na niektorých ďalších aspektoch, keby poňali celý systém trochu inak alebo keby niektoré veci rozšírili. Prípadne k nim pristupovali trochu inak. Takéto hry som za posledné obdobie hral asi tri, z toho dve pomerne nedávno.
Ako som tak dnes prechádzal svoju hernú zbierku, uvedomil som si, že i v dnešných nepekných, moderných dobách sú spoločnosti, ktoré vyrábajú perfektné balenia hier. A u nás k nim jednoznačne patrí CD Projekt. Akosi máte istotu, že keď si kúpite originálnu hru, nenájdete tam len suchý disk s ultra tenkým papierom a inštalačnými inštrukciami. Heroes of Might & Magic 5, Medieval 2: Total War, Jade Empire, Stalker a samozrejme diamant medzi pokladmi – Zaklínač. Naozaj je radosť takéto hry kupovať, nie len pre hru samotnú, ale aj pre jej balenie. Neviem čo ich taká „sranda“ stojí, ale viem, že pokiaľ to bude hra, o ktorú mám záujem a CD Projekt pripraví takéto perfektné balenia, nie o čom rozmýšľať. Pritom by sa patrilo dodať, že nejde o žiadne zberateľské edície, ale o „normálne“ balenia hry.
Keď tak teraz nad tým rozmýšľam, zberateľské edície mám doma len dve (Oblivion (PC) a Tom Raider: Anniversary (PS2) ). Nieže by som si ich nechcel kupovať, ale väčšinou v moment kedy sa dajú objednať, ja nemám na ne peniaze. O to viac si cením, edície hier, ktoré vydáva CD Projekt, pretože mnohokrát majú toľko bonusových vecí ako niektoré tzv. zberateľské edície.
Nadchádzajúca hra zo série Alone in the Dark zaujala v traileroch najmä svojou hudbou. Hudbou, ktorá mnohým pripomína Xenu. A niet sa čomu čudovať. Rovnako ako Joseph LoDuca v prípade onoho známeho seriálu, aj skladateľ hudby k hre Olivier Deriviere, sa inšpirovali bulharským folklórom, resp. bulharskou tradičnou hudbou. Hudba sama o sebe je úžasná, ale najmä som zvedavý na to, ako bude fungovať v samotnej hre. Okrem toho, je to zase zaujímavé osvieženie a ozvláštnenie hernej hudby...
Víkend som strávil umývaním okien a odpratávaním kadejakého odpadu. Len z jednej skrine som vyhádzal toľko vecí, že sa zmestili do jedného veľkého vreca na zemiaky. Po tomto zistení som pre istotu ďalšie skrine vzdal – ono, došli veľké vrecia :-) A potom plánujem nábytkovú výmenu, čo síce pôjde pekne do peňazí, ale dúfam, že to trocha vyrieši „skladiskovosť“ niektorých priestorov. Potkýnať sa každú chvíľu o knihy, CD a iné hovadiny tiež nie je príjemné :-). A to mám v dlhodobom pláne vyhliadnuté ešte ďalšie veci. Jeden by sa z toho istotne zbláznil.
Keď už som pri tom. Zistil som, že prebudovávanie, resp. plánovanie a vyberanie nového nábytku a premýšľanie nad novým usporiadaním vecí, ma celkom baví. Je to nevďačná činnosť, ale tak nejako zvrhlo zábavná. Hmm, možno aj to je dôvod prečo väčšinu času v The Sims namiesto hrania sa so simákmi, iba staviam stále nové a nové domy :-) Čo sa nám nedostáva v realite, to si nahrádzame virtuálne. A pokojne ma citujte! :-)
Gametrailers si pre nás pripravili retrospektívne video o Star Wars hrách. V prvej epizóde sa pozrieme na skvosty z Atari 2600, či Star Wars Arcade. Rozhodne sa teším na pokračovania a hlavne na zlatý vek Star Wars hier v dobe kraľovania PC :-)
Čo to sem sakra ten Mick zase dáva, veď to nie je hudba k žiadnej hre!? Pravda, ale je to vynikajúca hudba k veľmi dobrému fan počinu zo sveta Star Wars. Tak preto – monumentálne nádherná hudba a vôbec (prekvapivo ?) nekopíruje Wiliamsa. Nemôžem inak, než doporučiť – okrem toho je to zadarmo, tak čo! :-)
Sega a Obsidian si na nás chystajú ďalšie RPG, tentoraz vraj v „bondovskom“ duchu. Zaujímavé? Na jednej strane samozrejme – tak akosi sa oprostíme na chvíľu od „tradičného“ fantasy žánru (netreba zabúdať, že táto dvojka nám prinesie i Aliens RPG). Na strane druhej, vôbec si to neviem predstaviť. Tá hra bude musieť byť robená riadne štýlovo a s určitým nadhľadom, aby sa dala brať vážne :-). Rozhodne to však môže byť zaujímavé. Veď od Obsidianu človek očakáva vždy výborné RPG – tak nech ma nesklamú. :-)
Nikdy by som nepovedal, že mi bude chýbať dlhý, veľmi dlhý – dalo by sa priam povedať pol dňový – spánok. Pravda, ekonomicky uvažujúci, materiálne počítajúci to istotne nazvú zabitým dňom. Lenže keď je spánok príjemný... už len kvôli tomu pocitu, že nemusíte nič, že ste niekde mimo tohto sveta a na vašu hlavu nepadá žiadna starosť. Málo ľudí má tu príjemnú výsadu... i ja by som chcel. I keď, chvíľku som si ju užil. Možno preto mi začala teraz chýbať.
Spanie a hlavne snenie, to je ako hýbať sa bez pohybu. Je to ako... uvedomiť si Matrix? Potom si človek často kladie otázku, nakoľko neskutočné to je a naopak. Nakoľko skutočné je to, čo sa deje teraz – keď človek nespí. Každá jedna časť má svoj význam, svoje miesto. Lenže do toho sa nám opäť dostáva onen „človek racionálny“, ukotvený v šedej realite všedného dňa. Čo mám je teraz, tu. Čo vlastním, nahromaďujem je podstatné. Lenže...
Koľkokrát sa vám stalo, že ste sa zobudili s pocitom tak vynikajúcim, so zážitkom tak nádherným, že vám to presvietilo celý deň. A pritom sila, ktorá vám vliala tú energiu nebola reálna – nepochádzala z tohto sveta (materiálneho). Vtedy bolo podstatné práve to. Vedecky povedané, odohrávajúce sa vo vašom mozgu. Naozaj?
Video preview z nemeckého Gamestaru (100MB) ukazuje ako bude hra vyzerať, avšak treba podotknúť, že sú to ukážky z rozpracovanej verzie, takže vo finále môže hra vyzerať ešte lepšie. Čo sa mňa týka, kľudne by mohla vyzerať aj takto :-). Keď sa väčšinou spomína Drakensang, tak sa prirovnáva (=vyzerá, že by to tak mohlo byť) štýlom k legendárnemu Bladur’s Gate-u. Avšak podľa tohto videa by som povedal, že boje – i keď real-time – budú viac taktickejšie. Zdá sa, že i pri niektorých „questoch“ si bude môcť hráč vybrať, na ktorú stranu sa dá (príklad s inkvizítorom a čarodejnicou).
Rovnako na Drakensang.info nájdete aj pár nových screenshotov.
Na záver už len mantra, ktorá by sa mala opakovať pri všetkých nemeckých hrách: „Len nech tam nie sú bugy, len nech tam nie sú bugy...“ :-)
Prečo sú na svete ľudia, ktorí nedokážu oceniť kvalitu Queen-u? Vie to snáď niekto? Na druhej strane... možno existuje na svete niekto, kto si myslí, že ja neviem oceniť niečo iné...
Čo ma privádza k onej tvrdohlavej náture ľudskej rasy. Sú veci, ktoré sa nám nemusia páčiť, ale asi by sme ich mali tolerovať. Nech sa už druhým páčia/zaujímajú ich z akéhokoľvek dôvodu, pre nich to niečo znamená. Ale pritom, i keď s týmto vedomím, robím to isté...
Otázkou ostáva, či sa to dá odstrániť a povzniesť sa nad to. Aby sa človek nevysmieval z koníčkov a záujmov druhých, alebo aspoň nimi neopovrhoval.
Fakt, že Britney je štetka a pri jej speve mávam bolesti hlavy, ma ešte neoprávňuje odsudzovať niekoho kto tieto výtvory počúva. Ale už len fakt, že predchádzajúca veta je plná opovrhovania napovedá, že to nebude také jednoduché. :-)
Túžobne očakávaná zásielka dorazila! Síce jej to trošku trvalo a malinko som sa pozastavil nad jej cestou po svete, ale podstatné je, že je tu! A keďže som ju objednával z telltale shopu, tak tam smeruje aj moja virtuálna vďaka :-). Viem jedno, na budúce objednávam Sam & Max DVD! Teda v prípade, že ešte nájdem nejaký voľný kapitál. :-)
V utorok ráno umrel vo svojom dome Gary Gygax. Ktože to, pýtate sa. Nuž človek, ktorému svojim spôsobom vďačíme za množstvo kvalitných RPG hier, aj tých počítačových. Gygax spolu s Daveom Arnsonom totiž vytvorili v roku 1974 fantasy RPG, známe po celom svete ako Dungeon & Dragons. Hra, ktorá ovplyvnila mnohé odvetvia zábavy, nielen počítačové hry, ktoré mu vďačia za inšpiráciu...
Za každú dobrú hru, ktorá vzišla z tejto myšlienky vďaka.
4.03.2008 Mutant Ninja Turtles Gaiden - ešte raz...
Mutant Ninja Turtles Gaiden som tu už raz spomínal... Manga kreslená jedným fanúšikom, povedal by som, že až príliš temná – ten typ, na ktorý musíte mať náladu. Povedal by som, niečo ako nová Battlestar Galactica. Rozhodne mu to však neuberá na kvalite, priam naopak. Príbeh je to vynikajúci a jediné čo nám čitateľom ostáva je prianie, aby mal autor viac času na ďalšie kapitoly :-) Posledná aktuálna kapitola má číslo 14 a 54 strán.
Ťažko povedať nakoľko odhadovať popularitu sérii tvorených fanúšikmi, ale ak má niečo celkom slušný počet fanúšikovských videí na youtube – tiež to o niečom vypovedá. Jedno také som našiel aj ja. I keď sa nemusí každému páčiť pieseň, ktorá ho sprevádza (My Immortal), tak treba uznať, že perfektne vystihuje náladu celého komiksu.
Nemať v tento deň na blogu príspevok by bolo divné. Najprv som rozmýšľal nad nejakou mini recenziou na produkty hernej scény, ktoré som v nedávnej dobe dohral. Pár názorov na hry, ktoré som odohral na PS2. Prípadne by som sa rozplýval nad čerstvo zhliadnutým filmom Stargate: Ark of Truth, o tom akú má výbornú hudbu. Alebo možno o staršom soundtracku k filmu Children of Dune... Jednoducho niečo, čo ma v poslednej dobe zaujalo a čo by mohlo niekoho aspoň trochu zaujímať. Lenže na to je vždy dosť času – teda často si to myslím. Na veľa vecí je času dosť... Nie je?
Človek prežije 365 dňový planetárny cyklus ani nevie ako. Potom sa k tomu začnú pridávať rôzne spoločenské konvencie a očakávania... Nuž a to sa potom ťažko vysvetľuje, že síce na papieroch máte ten a ten vek, ale v skutočnosti je to úúúplne, ale úúúúúúplne inak :-) V takom prípade ste v očiach niektorých jedincov maximálne zrelý na „Chocholouška“. A zastaví to niekto?
Keby som bol býval vedel koľko problémov mi prinesie vlastníctvo občianskeho preukazu, ani si pre neho nejdem :-). Chcem slobodu. A hlavne, nikdy sa netreba čudovať, prečo toľko ľudí sníva o nesmrteľnosti. Avšak ako vždy nemyslím tu nepraktickú nesmrteľnosť v zastúpení (Poznáte to, potomkovia, vaše činy a bla, bla, bla), ale osobnú a praktickú večnosť. Niečo ako Apocalypse (pre tých čo práve nechápu, ten z X-MENov :-) ), i keď nie až tak drasticky zločinecké. Na druhej strane kto vie, jeden by sa z toho mohol aj zblázniť a... Alebo nič, radšej nechajme fikciu odpočívať v pokoji... Pretože ako to poznám, vyrojí sa tu zástup tých, ktorí by začali tvrdiť, že by to až taká výhoda nebola. S určitosťou hraničiacou s istotou :-), viem povedať, že ich argumenty by aj tak boli bezpredmetné. „Viva Las Vegas“ alebo čo by povedal v takejto situácii Elvis...
Okrem toho, deň aký je tento je len raz za rok – logicky. Takže bude na mieste spraviť nejakú tu duševnú očistu. Preto odpúšťam v dnešný deň všetkým, ktorých som urazil za posledný rok, alebo nejako inak naštval (výnimku tvoria tí, ktorí si to zaslúžili, a to sú také indivíduá ako napríklad náš premiér. Ale ako sa hovorí, bez politiky prosím ;-) ). A samozrejme musím s radosťou mne vlastnou pozdravovať v tento deň PIPboya – on istotne vie prečo ;-) Och áno, niektorým ľuďom stačí ku šťastiu tak málo. :-)
Keď tak nad tým premýšľam... ešte je chvíľu čas, ešte stále som príliš mladý na smrť :-) Ešte pár hodín. Totiž presne to bude o tretej poobede. To už znie pomaly osudovo... Mimochodom spomínal som, že som sa dostal na výšku na tretí pokus... :-) A potom ešte... No dobre, tak nič – pre istotu. Som rád, ak to niekto v zdraví dočítal do konca a v tom prípade vďaka a darčeky mi môžete posielať na adresu... Au! (dal som si po prstoch)
červen 2009
